Hovoria nám, že žijeme v demokracii
Skutočná demokracia však na Slovensku nie je a nie je ani v západnej Európe a ani v USA.
Na Slovensku nie je ani zastupiteľskú demokraciu.
V článku 2 ods. 1 Ústavy SR sa píše: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že
demokratický systém Slovenskej republiky má stáť na dvoch rovnocenných a navzájom sa dopĺňajúcich pilieroch:
• zastupiteľskej demokracii a
• priamej demokracii.
Aká je skutočnosť? Prečo je treba sfunkčniť referendum?
• Predvolebné sľuby nie sú pre poslancov záväzné, lebo svoj mandát vykonávajú slobodne. V preklade to znamená, že si môžu robiť, čo sami chcú.
• Poslanci počas svojho volebného obdobia často rozhodujú o veciach, ktoré vôbec nemali vo svojich volebných programoch a často proti záujmom väčšiny občanov.
• Vlády sa pri neplnení svojich sľubov vyhovárajú na nedostatok hlasov v Národnej rade alebo na koaličné kompromisy.
• Súčasne platné podmienky pre referendum sú nastavené tak, že referendum sa v praxi využíva len veľmi zriedka a ak áno, tak väčšinou je neplatné.
• Výsledok je ten, že my, občania, medzi voľbami nerozhodujeme o ničom a vo voľbách takmer o ničom. Sme len divákmi vo vlastnom štáte.
• Masmédiá a mimovládne organizácie platené zo zahraničia neinformujú objektívne – manipulujú verejnú mienku.
• Informačný priestor je zahltený popisovaním negatívneho stavu spoločnosti, bez ponúknutia reálnych riešení na zmenu k lepšiemu. Chýba dostatok vecnej diskusie.
Ako z toho von?
My, občania, musíme mať možnosť
• rozhodovať aj medzi voľbami prostredníctvom funkčného inštitútu referenda – prostredníctvom štyroch typov referend,
• rozhodovať o dôležitých veciach priamo a bez politikov,
• zablokovať zlé rozhodnutia našich volených i nevolených zástupcov ešte pred nadobudnutím ich účinnosti,
• presadzovať vlastné návrhy zákonov,
• môcť skrátiť volebné obdobie poslancom Národnej rady SR, prezidentovi SR, generálnemu prokurátorovi, ústavným sudcom, vedeniu STVR, Rade STVR a podobne.
• Posledné slovo musíme mať my občania.
Štyri typy referend na celoštátnej úrovni
1) Povinné (obligatórne) referendum – je referendum s povinným konaním o všetkých otázkach uvedených v čl. 93 ods. 1 Ústavy SR. (Pripomínam, že s povinným konaním – nie s povinnou účasťou.)
2) Vetovacie referendum – umožňuje odmietnuť zákon, zmluvu alebo vládne nariadenie ešte pred nadobudnutím ich účinnosti.
3) Občianske referendum – vyhlasuje sa na základe iniciatívy občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu podľa čl. 93 ods. 2 Ústavy SR. Patrí sem aj návrh zmeny ústavy alebo zákonov, presadzovanie vlastných návrhov zákonov.)
4) Parlamentné referendum – vyhlasuje sa z iniciatívy Národnej rady.
Výhody referenda oproti voľbám
• Na názor voličov netreba čakať do najbližších volieb. 1 až 3 milióny voličov je kedykoľvek pripravených zahlasovať svoje ÁNO alebo NIE. Bez koaličných dohôd, kupovania poslancov, tlakov zo zákulisia a volebných podvodov. S nulovým kvórom budeme mať vždy ústavnú väčšinu.
• V referende budeme rozhodovať o každej otázke samostatne – nebudeme nútení voliť „menšie zlo“. Vo voľbách sme nútení vybrať si niektorý volebný program ako celok, pričom s niektorými bodmi programu môžeme súhlasiť a s niektorými nie. Alebo nejdeme voliť.
• Ten, kto pôjde k referendu, si určite referendové otázky prečíta. Volebné programy politických strán však číta málo kto.
• V referende bude väčšina voličov rozhodovať podľa vlastného názoru na obsah referendovej otázky. Vo voľbách si voliči často vyberajú politickú stranu podľa lídra, náboženského presvedčenia, národnosti, etnickej príslušnosti, pohlavia, škandálov v masmédiách, nesplniteľných predvolebných sľubov, …, pričom volebný program danej strany ani nepoznajú.
• Väčšina z nás bude v referende hlasovať naprieč politickými stranami.
• Nie je pravda, že sme hlúpi. Sme len zle informovaní a manipulovaní. Keď naši volení i nevolení zástupcovia zariadia, aby sme pred referendom boli pravdivo informovaní (hlavne v STVR), väčšina z nás sa rozhodne správne.
• Po platnom referende si väčšina z nás uvedomí, že prestávame byť len divákmi vo vlastnom štáte a že môžeme reálne a priamo rozhodovať o dôležitých otázkach. Nie ako vo voľbách. Pocit bezmocnosti a apatia ustúpia. Stúpne záujem o politiku. Stúpne účasť voličov v referende. Situácia na Slovensku sa začne postupne meniť k lepšiemu.
• Funkčný inštitút referenda by mohol do veľkej miery znižovať riziko podplácania, vydierania či zastrašovania volených aj nevolených zástupcov, keďže rozhodovanie o najdôležitejších otázkach by sa presunulo priamo na občanov. Zároveň by existovala možnosť vetovacieho referenda ako korekčného mechanizmu v prípade nežiaducich rozhodnutí.
Základné podmienky funkčného inštitútu referenda
• Nemožnosť zmarenia referenda po vyzbieraní podpisov. Petičný výbor musí na požiadanie dostať „od štátu“ právne posúdenie referendových otázok ešte pred začiatkom zbierania podpisov. Potom, po vyzbieraní podpisov, sa už referendum nebude dať zmariť z dôvodu zle sformulovaných otázok.
• 62 000 podpisov v priebehu 18 mesiacov. Na vypísanie občianskeho (fakultatívneho) referenda treba v priebehu 18 mesiacov vyzbierať 62 000 platných podpisov. Referendum bude ľahšie a rýchlejšie dostupné, ale nebude to mať vplyv na výsledky referenda. (100 000 podpisov potrebných vo Švajčiarsku : 8,7 milióna Švajčiarov x 5,4 milióna Slovákov = 62 000 podpisov na Slovensku. Po skúšobnom období troch rokov bude možné tento počet upraviť.
• Objektívna informovanosť voličov. Vyvážená verejná diskusia (hlavne v STVR). Rovnaký priestor pre argumenty zástancov aj odporcov referenda (nie len zástupcov vládnych a opozičných strán). Každý volič dostane pred referendom informačný materiál s 50%-ami textu od zástancov referenda a 50%-ami textu od odporcov referenda. Vzdelávanie občanov v súlade s Ústavou SR a našimi tradičnými hodnotami (prostredníctvom verejnoprávnej STVR a školstva). Výsledkom bude, že k referendu príde menej jednostranne zmanipulovaných voličov.
• Nulové kvórum (hlasovanie bez stanovenia minimálnej účasti voličov). Referendum je platné pri akejkoľvek účasti voličov. O platných výsledkoch referenda rozhodne nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. (Tak to teraz platí vo všetkých voľbách a všetky sú platné.) Model nulového kvóra je dlhodobo overený vo Švajčiarsku. Tam býva účasť v celoštátnych referendách (25)-35-45-(70)% a všetky sú platné. (Tí, ktorí sú za to, aby v referendách bola vyššia účasť, môžu zintenzívniť osvetu alebo iniciovať referendum o zavedení povinnej účasti v referende. Pozri bod 5 na podstránke Argumenty.)
• Hlasovanie bez podvodov. Transparentné a kontrolovateľné hlasovanie bez možnosti podvodov a volebnej korupcie. Štát nepretržite zabezpečuje vhodné podmienky na jednoduché a rýchle paralelné spočítavanie hlasov. (Voliči môžu v referende rozhodnúť, či hlasovania a voľby chcú vykonávať klasickým spôsobom alebo elektronicky. Pozri bod 7 na podstránke Argumenty.)
• Výsledok referenda je možné zmeniť iba ďalším referendom.
• Zásadné pravidlá pre referendum je možné meniť len referendom.
Prvým našim referendom chceme zrealizovať štyri body z textu vyššie napísané červeným písmom.
Po kompletnom sfunkčnení inštitútu referenda to má na Slovensku vyzerať takto:
• Štátna verejnoprávna STVR vysiela v súlade s Ústavou SR a našimi tradičnými hodnotami. Informuje a vzdeláva objektívne – nemanipuluje. Podporuje rozmanitosť názorov. Ak budeme nespokojní, môžeme referendom odvolať vedenie STVR alebo Radu STVR.
• Súkromné masmédiá, alternatívne médiá a mimovládne organizácie sú pod hrozbou sankcii alebo zákazu nútené vysielať v súlade s Ústavou SR, bez rozvracania našich tradičných hodnôt, bez klamania, zavádzania a manipulovania.
• Všetky školy na Slovensku vzdelávajú a vychovávajú v súlade s Ústavou SR a našimi tradičnými hodnotami.
• Slovenská televízia na kanáli :24-ka každý večer po hlavnej spravodajskej relácii vysiela naživo jedno až dvojhodinovú politicko-diskusnú reláciu s názvom „Priama a zastupiteľská demokracia“.
• Do relácie sú okrem zástupcov vládnych a opozičných strán pozvaní aj odborníci na danú tému, právnici (ak je to potrebné, tak aj ústavní právnici) a občianski aktivisti.
• Počas relácie prebieha bezplatné hlasovanie občanov o otázke na tému relácie.
Po dostatočne dlhej odbornej diskusii v STVR a priaznivom hlasovaní divákov počas relácií, petičný výbor:
• vypracuje petičný hárok s referendovými otázkami v legislatívnej forme (pre Občianske referendum),
• dá si ich skontrolovať na Ústavnom súde SR,
• vyzbiera aspoň 62 000 platných podpisov v priebehu 18-tich mesiacov a tie odovzdá prezidentovi SR.
• Prezident dá podpisy skontrolovať a vypíše referendum. V jednom roku môžu byť najviac štyri termíny na referendum.
• Referendum sa uskutoční za podmienok s minimálnymi možnosťami na manipuláciu a volebné podvody.
• Všetky billboardy, nielen politické, sú na Slovensku zakázané.
• Pravidlá pre predreferendovú a predvolebnú kampaň sú nastavené tak, aby ten kto má viac peňazí, nebol vo výhode.
• Pred každým referendom dostaneme oficiálnu informačnú brožúru s argumentmi podporovateľov aj odporcov referenda.
• O výsledku referenda rozhodne nadpolovičná väčšina hlasujúcich voličov. To znamená, že každé referendum bude platné pri akejkoľvek účasti voličov. Tak, ako to doteraz funguje vo všetkých voľbách.
• Výsledok úspešného referenda sa zapíše do Zbierky zákonov ako ústavný zákon a bude sa dať zmeniť len ďalším referendom.
Doplňujúce informácie
súvisiace s touto úvodnou stranou nájdete v menu na podstránkach Demokracia, Švajčiarsko, Argumenty, STVR, Výzva, Voľby, Ozvite sa nám, Petičný hárok a Kontakt.
Výzva občanom
Naša občianska iniciatíva ponúka jednu z mála reálnych možností, ako môžu občania pokojným, ústavným a demokratickým spôsobom zlepšiť fungovanie moci na Slovensku.
Ak podporujete sfunkčnenie inštitútu referenda, prihláste sa na podstránke „Ozvite sa nám“.
Ak nás bude dostatok, spustíme petíciu za zmenu pravidiel referenda.
Ak aj vy prispejete k šíreniu našich informácií o sfunkčnení referenda, spustenie petície bude skôr.
Múdra myšlienka na záver
Žiak sa pýta mudrca: „Učiteľ, ako dlho treba čakať na zmenu k lepšiemu?“
Mudrc: „No, ak čakať, tak dlho“.