Situácia na Slovensku po roku 1989
Počas všetkých vlád po roku 1989 sa situácia na Slovensku postupne zhoršovala a zhoršuje sa aj v súčasnosti. Rozdiel medzi jednotlivými vládami je len v tom, akou rýchlosťou to zhoršovanie prebieha.
• Žijeme na dlh, ktorý stále rastie – závislosť Slovenska sa nebezpečne zvyšuje.
• Slovensko stráca svoju suverenitu.
• Informačné pole okolo nás pracuje proti nám – sme neustále klamaní, manipulovaní a zahlcovaní nepodstatnými informáciami.
• Dochádza k morálnemu a hodnotovému úpadku spoločnosti. Slovenský národ vymiera.
Prečo je tomu tak?
Lebo na Slovensku nefunguje ani zastupiteľská a ani priama demokracia.
V najdôležitejšom článku Ústavy SR – v čl. 2 a jeho ods. 1 sa uvádza: „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ V skutočnosti však:
• Vo voľbách rozhodujeme len o sľuboch, pretože poslanci Národnej rady majú voľný mandát, takže predvolebné sľuby nie sú pre nich záväzné, a občania na nich nemajú počas štyroch rokov žiadny dosah.
• Vlády a poslanci počas svojho volebného obdobia rozhodujú o mnohých otázkach, ktoré vôbec nemali vo volebných programoch, často proti záujmom väčšiny občanov, národa a Slovenska.
• Vlády a poslanci sa pri neplnení sľubov vyhovárajú na nedostatok hlasov v Národnej rade alebo na koaličné kompromisy. Pritom sľuby, vďaka ktorým boli zvolení, by mohli presadiť referendom, no najprv by ho museli sfunkčniť.
• Podmienky pre referendum sú nastavené tak, že sa v praxi využíva len veľmi zriedka, a ak sa uskutoční, býva neplatné pre nízku účasť voličov. (Platné bolo iba raz, ale až po zásahu politikov.)
• Protesty, pochody, petície, memorandá, tisíce videí a desiatky „desaťčlenných“ zoskupení na sociálnych sieťach síce vyjadrujú nespokojnosť občanov, no neprinášajú požadovaný výsledok ani skutočnú zmenu.
• Novovzniknuté politické strany a noví „nepoškvrnení“ politici po voľbách pokračujú v tradícii svojich predchodcov, pretože pravidlá a podmienky fungovania politického systému zostávajú nezmenené.
• Občania medzi voľbami nemajú možnosť priamo rozhodovať o dôležitých otázkach verejného života – počas celého volebného obdobia sú len divákmi vo vlastnom štáte.
Ako z toho von?
My, občania, musíme mať možnosť:
• rozhodovať o zásadných otázkach priamo, bez politikov, aj medzi voľbami;
• zablokovať zlé rozhodnutia našich volených aj nevolených zástupcov ešte pred nadobudnutím ich účinnosti;
• presadzovať vlastné návrhy zákonov, ktoré majú širokú podporu verejnosti;
• kontrolovať volených zástupcov a skrátiť funkčné obdobie poslancom Národnej rady, prezidentovi SR, generálnemu prokurátorovi, ústavným sudcom, riaditeľovi STVR, Rade STVR a ďalším verejným funkcionárom;
• posledné slovo musíme mať my, občania.
Toto všetko sa dá robiť len prostredníctvom funkčného inštitútu referenda – prostredníctvom štyroch typov celoštátnych referend.
Priama demokracia prostredníctvom štyroch typov referend má dopĺňať zastupiteľskú demokraciu – nemá nahrádzať činnosť parlamentu ani vlády.
Štyri typy celoštátnych referend
1) Povinné referendum (obligatórne) – je referendum s povinným konaním (nie s povinnou účasťou) o všetkých otázkach uvedených v čl. 93 ods. 1 Ústavy SR.
2) Vetovacie referendum – umožňuje odmietnuť zákon, zmluvu alebo vládne nariadenie ešte pred nadobudnutím ich účinnosti.
3) Občianske referendum – vyhlasuje sa na základe petície občanov o dôležitých otázkach verejného záujmu podľa čl. 93 ods. 2 Ústavy SR. Patrí sem aj návrh zmien ústavy alebo zákonov a presadzovanie vlastných návrhov zákonov. (Národná rada môže predložiť vlastný protinávrh alebo neodporučiť hlasovať za návrh a uviesť dôvody.)
4) Parlamentné referendum – vyhlasuje sa na základe uznesenia Národnej rady.
Vetovacie, občianske a parlamentné referendum sú fakultatívne referendá, teda referendá vyhlasované na požiadanie občanov alebo poslancov.
Výhody referenda oproti voľbám
1) V referende hlasujeme o zrealizovaní konkrétnej veci. Vo voľbách hlasujeme len o sľuboch, lebo volebné programy nie sú pre zvolených poslancov záväzné.
2) V referende väčšina voličov hlasuje podľa obsahu otázky. Vo voľbách väčšina hlasuje podľa sympatií k politikovi, sloganov na billboardoch, politického alebo náboženského presvedčenia, národnosti, etnickej príslušnosti, pohlavia či mediálnych škandálov.
3) V referende môžeme rozhodovať o každej otázke samostatne, takže nie sme nútení voliť „menšie zlo“. V jednej otázke sa môže rozhodnúť ÁNO a v druhej NIE. Vo voľbách si musíme vybrať volebný program ako celok, pričom s niektorými bodmi programu môžeme súhlasiť a s inými nie. Máme tak na výber: voliť „menšie zlo“ alebo nevoliť.
4) Väčšina z nás bude v referende hlasovať naprieč politickými stranami, vládnou koalíciou a opozíciou, bez ohľadu na koaličné dohody. Výsledok hlasovania môže byť často v rozpore s počtami poslancov v Národnej rade.
5) Ten, kto sa zúčastní referenda, si s vysokou pravdepodobnosťou prečíta referendové otázky. Volebné programy politických strán číta len málo ľudí.
6) Platným a úspešným referendom sa Ústava SR dá zmeniť aj vtedy, keď poslanci v Národnej rade nevedia získať ústavnú väčšinu.
7) Referendom sa dá rozhodovať aj počas volebného obdobia – netreba čakať do ďalších volieb.
8) Prostredníctvom vetovacieho referenda budeme môcť zablokovať zlé rozhodnutia svojich volených aj nevolených zástupcov ešte pred nadobudnutím ich účinnosti. Inak by bolo potrebné čakať do ďalších volieb.
9) Platné referendá s nulovým kvórom môžu znížiť bezmocnosť a apatiu občanov. Záujem o politiku vzrastie a spolu s ním aj účasť občanov na referendách. Prestaneme byť len divákmi vo vlastnom štáte. Situácia na Slovensku sa postupne začne meniť k lepšiemu. Voľby spôsobujú opak.
10) Prenesenie rozhodovania o najdôležitejších otázkach na občanov a možnosť využitia vetovacieho referenda zníži riziko podplácania, vydierania či zastrašovania volených aj nevolených zástupcov. Vo voľbách a po voľbách je to opačne.
11) Po prípadnom štátnom prevrate alebo zmanipulovaných voľbách by funkčný inštitút referenda mohol pôsobiť stabilizačne. Pri zavádzaní protidemokratických opatrení by občania neboli odkázaní iba na ďalšie voľby.
12) Finančné náklady na vykonanie referenda sú podstatne nižšie, ako škody a plytvanie spôsobované vládnymi koalíciami, ktoré rozhodujú bez práva veta občanov.
Základné podmienky funkčného inštitútu referenda
1) Objektívna informovanosť a vzdelávanie občanov (informačné prostredie pracuje v prospech občanov)
– Štát zabezpečuje podmienky na čo najširšiu a informovanú účasť oprávnených voličov v referende.
– Vyvážená verejná diskusia (hlavne v STVR), v ktorej rovnaký priestor dostanú zástancovia aj odporcovia referenda (nielen zástupcovia vládnych a opozičných strán).
– Pred každým referendom voliči dostanú oficiálnu informačnú brožúru, ktorá obsahuje neutrálne vysvetlenie návrhu a argumenty jeho podporovateľov aj odporcov.
– Vzdelávanie občanov v súlade s Ústavou SR a našimi tradičnými hodnotami (hlavne prostredníctvom verejnoprávnej STVR a školstva).
2) Nemožnosť zmarenia referenda po vyzbieraní podpisov. Petičný výbor musí na požiadanie dostať od štátu právne posúdenie referendových otázok ešte pred začiatkom zbierania podpisov. Potom, po vyzbieraní podpisov, sa už referendum nebude dať zmariť z dôvodu zle sformulovaných otázok.
3) 60 000 podpisov v priebehu 12 mesiacov. Na vypísanie občianskeho (fakultatívneho) referenda treba v priebehu 12 mesiacov vyzbierať 60 000 platných podpisov. Referendum bude ľahšie a rýchlejšie dostupné, ale nebude to mať vplyv na výsledky referenda. (100 000 podpisov potrebných vo Švajčiarsku : 9,0 milióna Švajčiarov x 5,4 milióna Slovákov = 60 000 podpisov na Slovensku. Po troch rokoch bude možné tento počet upraviť.
4) Nulové kvórum (hlasovanie bez stanovenia minimálnej účasti voličov). Referendum je platné pri akejkoľvek účasti voličov. O platných výsledkoch referenda rozhodne nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov. (Tak to teraz platí vo všetkých voľbách a všetky sú platné.) Model nulového kvóra je dlhodobo overený vo Švajčiarsku. Tam býva účasť v celoštátnych referendách približne 25 – 45 %, výnimočne až okolo 70 % a všetky sú platné. (Tí, ktorí sú za to, aby v referendách bola vyššia účasť, môžu zintenzívniť osvetu alebo iniciovať referendum o zavedení povinnej účasti v referende. Pozri bod 5 na podstránke Argumenty.)
5) Hlasovanie bez podvodov. Transparentné a kontrolovateľné hlasovanie bez možnosti podvodov a volebnej korupcie. Štát nepretržite zabezpečuje vhodné podmienky na jednoduché a rýchle paralelné spočítavanie hlasov. (Voliči môžu v referende rozhodnúť, či hlasovania a voľby chcú vykonávať klasickým spôsobom alebo elektronicky. Pozri bod 7 na podstránke Argumenty.)
6) Výsledok referenda je možné zmeniť iba ďalším referendom.
7) Zásadné pravidlá pre referendum je možné meniť len referendom.
Naším prvým referendom chceme zrealizovať štyri body z vyššie uvedeného textu označené červeným písmom (3, 4, 6 a 7).
Doplňujúce informácie k tejto úvodnej stránke nájdete v menu na podstránkach Demokracia, Švajčiarsko, Argumenty, STVR, Výzva, Voľby, Petičný hárok, Kontakt a na webovej stránke Občianskeho združenia PRIAMA DEMOKRACIA https://www.priama-demokracia.sk.
Výzva občanom
Naša občianska iniciatíva ponúka možnosť, ktorou môžeme my, občania, pokojným, ústavným, demokratickým a rýchlym spôsobom zlepšiť fungovanie moci na Slovensku.
Ak vás náš návrh oslovil, ozvite sa nám na info@sfunkcneniereferenda.sk.
Keď nás bude dostatok, spustíme petíciu za sfunkčnenie referenda.
Ak aj vy prispejete k šíreniu našich informácií o sfunkčnení referenda, k spusteniu petície príde skôr.
Múdre myšlienky na záver
Žiak sa pýta mudrca: „Učiteľ, ako dlho treba čakať na zmenu k lepšiemu?“
Mudrc odpovedal: „No, ak budete len čakať, tak dlho.“
„Ak sa slušní a schopní ľudia nebudú zaujímať o politiku, tak im budú vládnuť tí menej slušní a menej schopní.“