Obsah:

  • 0.1   Prečo je nevyhnutné sfunkčniť inštitút referenda?
  • 1.12   Štátna ideológia (koncepcia, doktrína, …?)
  • 2.2   Právne stanovisko k referendovým otázkam pred začiatkom zbierania podpisov
  • 2.3   70 000 podpisov v priebehu 18 mesiacov a dopad na štátny rozpočet
  • 2.4   Nulové kvórum
  • 2.5   Možnosť zavedenia povinnej účasti v referende a vo všetkých voľbách
  • 2.6.  Ako sa dá zabrániť zmanipulovaniu (oklamaniu) voličov a zabrániť volebným podvodom?
  • 2.61   Možnosť vykonania hlasovania alebo volieb elektronickým spôsobom bez podvodov
  • 3.2   Obligatórne referendum
  • 3.4   Imperatívny mandát
  • 3.6   Prečo treba na prechodné obdobie novelizovať súčasne platnú Ústavu SR a sfunkčniť súčasný model zastupiteľskej demokracie?
  • 3.7   Kritériá na možnosť voliť, byť volený, vykonávať funkciu.
  • Podporné videa, grafy, tabuľky, …

Argumenty

0.1  Prečo je nevyhnutné sfunkčniť inštitút referenda?

  • Politici (politické strany) majú pred voľbami kopec sľubov – väčšinou všeobecných. Po zvolení 76 alebo 91 poslancov rozhoduje o 1000 veciach, ktoré vôbec nemali vo svojom volebnom programe, pričom vôbec nemusia brať ohľad na to, čo si o tom myslí 4,6 milióna voličov, lebo podľa Ústavy SR majú voľný mandát. Voliči po voľbách už nerozhodujú o ničom.
  • Menšie politické strany, ktoré sa dostanú do vládnej koalície, nemajú silu na presadenie svojho volebného programu. (Funkčným referendom by to však dokázali.)
  • Volič pred voľbami s niektorými sľubmi súhlasí, s niektorými nie, alebo program politických strán vôbec nepozná. Vo voľbách sa často rozhoduje podľa svojho náboženského alebo politického presvedčenia, národnosti, sympatii k lídrovi strany s jamkami na líčkach, nesplniteľných sľubov na bilbordoch, … a nie podľa ich volebného programu. Často je nútený voliť „menšie zlo.
  • V referende však volič v jednej referendovej otázke rozhoduje len o jednej konkrétnej veci a môže sa rozhodnúť bez ohľadu na svoje náboženské presvedčenie, národnosť, bez ohľadu na názor politickej strany ktorú volil, nemusí si vybrať menšie zlo, … O výsledku referenda môže rozhodovať až 4,6 milióna voličov. Časť sa rozhodovania nezúčastní, časť sa možno rozhodne zle, no väčšina zúčastnených sa rozhodne správne. Ak by sa väčšina zúčastnených voličov zriedkavo rozhodla zle, bola by to menšia škoda, ako napáchajú naši poslanci s voľným mandátom.
  • Súčasne platné podmienky pre referendum sú také náročné a zlé, že referendum je prakticky nefunkčné.

1.12  Štátna ideológia (koncepcia, doktrína, …?)

  • Idea je základná predstava o konečnom výsledku osobnej alebo spoločenskej činnosti.
  • Ideológia je politická doktrína slúžiaca ako základ zdôvodňujúci program politického konania.
  • Ideológia je základná orientácia.
  • Koncepcia je osnova, plán, hlavná predstava, hlavný zámer našej činnosti.
  • Od našej štátnej ideológie (koncepcie) sa musí odvíjať činnosť Národnej rady, vlády, prezidenta, masmédií, alternatívnych médií, sociálnych sieti, školstva, kultúry, mimovládnych organizácii, …
  • V Ústave SR v článku 1 odsek 1 sa píše: „Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ (Treba to zmeniť.)
  • Vlastnej štátnej ideológie sme sa vzdali a odvtedy nám vnucujú cudziu – pre náš národ veľmi škodlivú ideológiu smrti (Jej prejavy: perverznosť, transgenderizmus, sexuálna dezorientácia, sexualizácia detí, pedofília, satanizmus, depopulačná politika, miešanie rás, Green Deal, …). Je lepšie mať vlastnú ideológiu, aj keď nie celkom dokonalú, ako cudziu.
  • Bez štátnej ideológie nás politici kdesi vedú a my nevieme kam. Keď sa po voľbách k moci dostane bývalá opozícia, snaží sa chod štátu otočiť opačným smerom.
  • Každá politická strana by mala predstaviť svoju ideológiu, nie hlúpe nesplniteľné heslá na billboardoch.
  • Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030 (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR): https://mirri.gov.sk/sekcie/udrzatelny-rozvoj/vizia-a-strategia-rozvoja-slovenska-do-roku-2030/
  • Koncepcia rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2022-2030 (Ministerstvo vnútra SR): https://www.minv.sk/?ros_kros_2030
  • Chýba nám štátna doktrína: https://www.extraplus.sk/clanok/chyba-nam-statna-doktrina
  • Štát bez vlastnej ideológie neprežije!
  • Riešenie: Vypracovať/prepracovať bezpečnostnú a obrannú stratégiu (2021), štátnu ideológiu (koncepciu/doktrínu/…?) a dať ich schváliť obligatórnym referendom.

 

Príklad:

  • My, národ slovenský (občania Slovenska), nechceme nič cudzie, no svoje si nedáme! Nikdy sme nemali, nemáme a ani nechceme mať žiadne kolónie. Nežijeme a ani nechceme žiť na úkor iných národov. Nikdy sme neviedli a ani nikdy nebudeme viesť útočné vojny. No svoje si obránime.
  • Pôdu, vodu a lesy na Slovensku môže vlastniť iba štát (SR) alebo občan SR s trvalým pobytom na Slovensku.
  • Na ornej pôde je zakázané stavať priemyselné parky, fotovoltaické elektrárne, … Výnimka musí byť schválená celoštátnym referendom.
  • Slovensko môže dobrovoľne vstúpiť do vzájomne výhodného a spravodlivého štátneho zväzku s inými štátmi, pričom neohrozí svoje národno-štátne záujmy, no len za predpokladu, že si zachová možnosť kedykoľvek z tohto zväzku vystúpiť, bez následného sankcionovania zo strany pôvodného zväzku.
  • Na našom území môžu podnikať aj zahraničné firmy, no zisk vytvorený na Slovensku musí zostať na Slovensku.
  • Základom slovenského národa je rodina, ktorú tvorí otec (muž), matka (žena) a ich vlastné biologické deti.
  • Slovenský národ má len dve pohlavia. Je to muž a žena.

2.2  Právne stanovisko k referendovým otázkam ešte pred začiatkom zbierania podpisov (príklad možného riešenia)

  • Poverený štátny orgán vypracuje a zverejni cenník za skontrolovanie, posúdenie a schválenie vzorového petičného hárku a referendových otázok na ňom uvedených. (€/hod len za mzdu právnika)
  • Petičný výbor vypracuje vzorový petičný hárok s referendovými otázkami v legislatívnej forme. Vyzbiera podpisy do všetkých jeho riadkov a osobne alebo doporučenou zásielkou ho odošle určenému štátnemu orgánu. Na určené číslo účtu pošle zálohu 100 € (napríklad).
  • Poverený štátny orgán odhadne rozsah prác potrebných na posúdenie vzorového petičného hárku a otázok na ňom uvedených a petičnému výboru oznámi predpokladanú sumu za túto prácu (iba mzda právnikov) po odpočítaní zálohy 100 €. Po uhradení tejto čiastky petičným výborom štátna organizácia posúdi celý petičný hárok i referendové otázky na ňom uvedené, potvrdí ho a v dvoch exemplároch ho odošle petičnému výboru. Po potvrdení vzorového petičného hárku sa už k jeho obsahu nemôže vyjadrovať nikto.
  • Poverený štátny orgán zamestná toľko právnikov (aj externých), koľko bude potrebných na to, aby odpoveď na jednoduchšiu referendovú otázku netrvala dlhšie ako (30) 60 dní. Ich prácu zaplatia poplatky petičných výborov. Čím viac práce bude potrebnej na posúdenie petičného hárku a referendových otázok na ňom uvedených, tým väčší bude poplatok.
  • Petičný výbor vyzbiera 70 000 platných podpisov v priebehu 18 mesiacov. K podpísaným petičným hárkom priloží potvrdený vzorový petičný hárok a všetko doručí (odovzdá) prezidentskej kancelárii.
  • Ak prezidentská kancelária kontrolou zistí, že na petičných hárkoch je dostatok platných podpisov, prezidentovi SR už ostáva iba jedna možnosť – referendum vypísať.
  • Ak petičná akcia bola úspešná a referendum vypísané, poverený štátny orgán vráti petičnému výboru všetky uhradené platby spojené s posudzovaním vzorového petičného hárku a referendových otázok na ňom uvedených.

2.3  70 000 podpisov v priebehu 18 mesiacov a dopad na štátny rozpočet

  • Počet platných podpisov potrebný na vypísanie referenda nemá vplyv na výsledok referenda. Má vplyv iba na počet referend, ktoré sa môžu konať. Preto stanovenie tejto hodnoty nie je právna ale praktická otázka.
  • „Správna“ hodnota počtu podpisov je taká, keď behom 18-tich mesiacov sa viac ako 6-tim petičným výborom nepodarí vyzbierať potrebný počet podpisov, a naopak, aspoň dvom petičným výborom sa za 18 mesiacov podarí vyzbierať potrebný počet podpisov. 
  • Pri príliš vysokom počte podpisov sa potrebný počet nevyzbiera a referendum nebude. Pri nižšom počte podpisov bude referendum ľahšie a rýchlejšie dostupné a bude ich viac.
  • Ak sa na Slovensku nájde skupina občanov, ktorá vyzbiera potrebný znížený počet podpisov pod otázku, ktorá je proti záujmom väčšiny občanov a ich otázka prejde cez Ústavný súd, tak referendum sa síce bude konať, no väčšina občanov v referende bude hlasovať NIE = referendum pri nulovom kvóre bude platné ale neúspešné.
  • Ako vzor na stanovenie počtu potrebných podpisov nám najlepšie poslúži Švajčiarsko, lebo je k nám najbližšie a referendá používa už dlho = má to už dostatočne dlho vyskúšané. Na vypísanie celoštátneho referenda vo Švajčiarsku treba vyzbierať 100 000 platných podpisov v priebehu 18-tich mesiacov. Výsledkom je, že Švajčiari majú ročne 2-3 celoštátne referendá. Švajčiarov je 8,7 milióna. V prepočte na 5,4 milióna slovenských občanov to je 62 000 podpisov. (Pozri tabuľku na spodku tohto textu.)
  • V iných štátoch na vypísanie celoštátneho referenda je potrebné vyzbierať nasledujúce %-á z počtu všetkých obyvateľov štátu: Veľká Británia 0.15, Taliansko 0.85, Fínsko 0.90, Nemecko 1.07, Rakúsko 1.10, Švajčiarsko 1.15 za 18 mesiacov, Poľsko 1.36, Holandsko 1.68, Slovinsko 1.81, Maďarsko 2.06, Bulharsko 5.80, Slovensko 6.48 bez časového limitu, Lotyšsko 7.89, Chorvátsko 9.50, Litva 10.71%.
  • Navrhujeme zaviesť hodnotu v rozsahu 62 000 – 70 000 za 18 mesiacov a po troch rokoch sa môže táto hodnota a časový limit podľa potreby upraviť – no len referendom.
  • Protiargument, že vo Švajčiarsku je to iné, lebo oni referendá využívajú už dlho a majú v tom tradíciu a skúsenosti, je chybný. Práve preto, že oni to využívajú už dlho a majú v tom tradíciu a skúsenosti, treba skopírovať ich podmienky pre referndum a po troch rokoch používania na Slovensku ho podľa potreby doladiť/vylepšiť na naše pomery.
  • Protiargument, že referendum je drahé, je smiešny z pohľadu výšky škôd spôsobených poslancami NR SR, vládou a prezidentom SR bez možného veta občanov v referende.
  • Protiargument o porušení princípu proporcionality v porovnaní s petíciou so 100 000 podpismi určenú pre NR SR neobstojí, lebo táto petícia nemá stanovený časový limit na vyzbieranie podpisov.

Cena za 2-3 (4) referenda ročne bude zanedbateľná v porovnaní so škodami, ktoré už napáchali a ešte by mohli napáchať poslanci NR SR, vláda a prezident SR bez práva veta občanov v referende. Ak by inštitút referenda bol funkčný aj doteraz, tak:

  • strategické podniky by neboli rozpredané,
  • elektriku vyrobenú na Slovensku by sme nekupovali na burze viacnásobne drahšie, ako sú jej výrobné náklady,
  • poľnohospodárstvo by nebolo zruinované,
  • nemuseli by sme kupovať náhradu za S-300,
  • naše letiská by neboli odovzdané Američanom,
  • nezadlžili by sme sa počas kovidšialenstva (nákup nepotrebných vakcín, …),
  • zbytočne by sa nevyhodili milióny € na protinárodnú a protištátnu činnosť niektorých mimovládnych organizácii, masmédií, …
  • pár miliónov € by sa dalo ubrať aj politickým stranám, …

Po zavedení bezpečného elektronického hlasovania sa referendá podstatne zlacnia. (Pozri otázku 2.61)

2.4  Nulové kvórum

  • V súčasnosti na Slovensku pre referendum platí 50%-né kvórum, tzn., že ak má byť referendum platné, musí sa ho zúčastniť nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, čo je okolo 2,2 milióna voličov.
  • Referendum treba zrovnoprávniť so všetkými voľbami, ktoré nemajú žiadne kvórum a sú platné aj pri nasledovnej účasti: 11-30% do VÚC, 13-23% do europarlamentu, 44-52% prezidentské, 42-50% komunálne, 59-69% parlamentné.
  • Vo Švajčiarsku majú v referende nulové kvórum. Drvivá väčšina celoštátnych referend za obdobie 40. rokov bola s účasťou pod 50%. (Pozri graf na konci textu tejto podstránky.)
  • Referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov na Slovensku v roku 1998 bolo neplatné kvôli nízkej účasti. Účasť bola 44,25%, pričom za zákaz privatizácie bolo vyše 90% zúčastnených voličov. Vo Švajčiarsku by toto referendum bolo platné a veľmi úspešné.
  • Referendum 21.1.2023 o možnosti predčasných parlamentných volieb na Slovensku bolo neplatné kvôli nízkej účasti voličov. Účasť bola 27,25%. Za umožnenie predčasných parlamentných volieb bolo 97,52% zúčastnených voličov. Vo Švajčiarsku by toto referendum bolo platné a „extrémne“ úspešné.
  • Keď si voliči uvedomia, že po zavedení nulového kvóra bude už každé referendum platné, tak účasť na referendách stúpne. No po skúsenostiach zo Švajčiarska ani potom pravdepodobne nebude často presahovať 50%.
  • Odporcovia nulového kvóra môžu účasť v referendách zvýšiť intenzívnou osvetou v masmédiách (hlavne v RTVS), vzdelávaním, letákmi, … alebo zavedením povinnej účasti, ale len za predpokladu súčasnej platnosti nulového kvóra. (Povinná účasť vo voľbách je v Belgicku, Bulharsku, Grécku, Luxembursku, čiastočne vo Švajčiarsku, na Cypre a v ďalších 21 štátoch sveta.)  https://cs.wikipedia.org/wiki/Povinn%C3%A1_volebn%C3%AD_%C3%BA%C4%8Dast
  • Nulové kvórum musí byť aj pri zavedení povinného hlasovania, aby sa vylúčila možnosť neplatnosti referenda tým, že väčšia časť voličov vhodí do urny ztrucu neplatný hlasovací lístok. Môžu to urobiť na odporúčanie niektorých politikov, politických strán alebo zo vzdoru kvôli svojmu nesúhlasu so zavedením povinného hlasovania.
  • Aj z týchto dôvodov musí byť text odseku 1 článku 98 Ústavy Slovenskej republiky zmenený na text: „O výsledku referenda rozhodne nadpolovičná väčšina z tých účastníkov referenda, ktorí odovzdali platné hlasovacie lístky.“

2.5  Možnosť zavedenie povinnej účasti v referende a vo všetkých voľbách

  • Možnosť zavedenia povinnej účasti v referende a vo všetkých voľbách ponúkneme voličom v druhom kole sfunkčňovania inštitútu referenda (v našom druhom referende). Voliči sa v referende rozhodnú ÁNO alebo NIE a my budeme ich vôľu akceptovať.
  • Povinná účasť vo voľbách je v Belgicku, Bulharsku, Grécku, Luxembursku, čiastočne vo Švajčiarsku, na Cypre a v ďalších 21 štátoch sveta.  https://cs.wikipedia.org/wiki/Povinn%C3%A1_volebn%C3%AD_%C3%BA%C4%8Dast
  • Po zavedení povinnej účasti v referende musí v platnosti zostať aj nulové kvórum (musí sa zrušiť kvórum) pre prípad (hoc len teoretický), že najviac hlasovacích lístkov by bolo neplatných (z trucu bez vyplnenia alebo inak znehodnotených), alebo veľká časť voličov by k referendu neprišla aj napriek sankciám.
  • Účasť v referendách zvýši hlavne zavedenie nulového kvóra, lebo odhováranie voličov politikmi na účasti v referende už nebude mať význam, lebo každé referendum už bude platné pri akejkoľvek účasti.
  • Vyššia účasť voličov sa dá dosiahnuť aj masívnou predreferendovou a predvolebnou kampaňou (hlavne v STVR).
  • Ako asi budú z donútenia hlasovať voliči, ktorí sa o predmet referenda vôbec nezaujímajú, nerozumejú tomu a ani tomu nechcú rozumieť, …?
  • Treba sa zmieriť s tým, že vždy bude existovať skupina neaktívnych voličov, ktorí budú ignorovať referendá a voľby, takže aj za nich budú rozhodovať tí aktívni voliči. Ak si to časť neaktívnych voličov časom uvedomí, prejde k aktívnym.

2.6. Ako sa dá zabrániť zmanipulovaniu (oklamaniu) voličov a zabrániť volebným podvodom?

  • Masmédiá, alternatívne médiá, mimovládne organizácie, sociálne siete, školstvo, kultúra, umelá inteligencia, … pravdivo informujú, vzdelávajú a vychovávajú Homo sapiens (človeka rozumného) v súlade so štátnou ideológiou (koncepciou, víziou, doktrínou, …) schválenou obligatórnym referendom, aby sa nemenila po každých parlamentných alebo prezidentských voľbách. Narušovatelia sa upozorňujú, vypínajú, rušia, zakazujú, trestajú. Nedostatky tohto procesu môžu čiastočne vyriešiť KRITÉRIÁ na možnosť voliť, byť volený alebo vykonávať funkciu.
  • Je potrebná kvalitná predreferendová a predvolebná kampaň.
  • Slovenský volič nie je hlúpy. Je len nepravdivo informovaný, oklamaný a zmanipulovaný profesionálmi na vysokej úrovni. Keď však dostane pravdivé informácie, rozhodne sa správne. Problém je ale v tom, že je ľahšie človeka oklamať, ako ho presvedčiť, že bol oklamaný.
  • Zakázať volebnú alebo referendovú kampaň na billboardoch. Umožniť len spoločnú kampaň v masmédiách za rovnakých podmienok. Nesmie byť vo výhode ten, kto má viac peňazí, alebo má pod kontrolou masmédiá.
  • Vláda zariadi, aby do každej poštovej schránky bol doručený informačný leták s 50%-mi informácií od zástancov referenda a 50%-mi informácií od odporcov referenda.
  • Vláda vytvorí také podmienky, aby sa jeden hlasovací preukaz (alebo jeho kvalitná fotokópia) nedal použiť viackrát.
  • Minimálne 24 hodín pred začiatkom hlasovania alebo volieb sa musia uzavrieť zoznamy voličov v jednotlivých volebných okrskoch a do začiatku hlasovania alebo volieb zverejniť na webe celkový počet zapísaných voličov podľa jednotlivých volebných okrskov i spolu za celú SR (a počet vydaných hlasovacích preukazov). Voličov do zoznamov zaraďovať podľa súčasného alebo posledného miesta trvalého bydliska.
  • Volič nachádzajúci sa v čase konania volieb, ľudového hlasovania alebo referenda mimo svojho volebného okrsku môže voliť alebo hlasovať poštou alebo elektronicky, ale len do svojho volebného okrsku, do ktorého bol zaradený podľa svojho miesta trvalého pobytu (posledného miesta trvalého pobytu). Týmto opatrením chceme dosiahnuť zrušenie hlasovacích preukazov, čo zníži možnosť volebných podvodov.
  • Trestať volebnú korupciu. Politickú stranu vylúčiť z účasti vo voľbách. (Matovič sľúbil 500 € za účasť vo voľbách.)
  • Volič dostane napríklad 26 lístkov všetkých kandidujúcich politických strán. 1 použije a vhodí do volebnej urny. 25 nepoužitých obráti textom dole a za účasti člena komisie, ktorý ich prepočíta, ich volič vhodí do koša.
  • Každá obec, mesto alebo mestská časť bezodkladne po podpísaní zápisníc v jednotlivých okrskových volebných komisiách uverejní tieto zápisnice na svojej webovej stránke. Súčasťou zápisnice musí byť aj počet vydaných hlasovacích preukazov a počet hlasovaní s hlasovacím preukazom.
  • Hneď po vyhlásení definitívnych výsledkov hlasovania alebo volieb za celé Slovensko Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke uverejní aj:
  •    – výsledky hlasovaní každého volebného okrsku samostatne (vrátane počtu hlasovacích preukazov) a
  •    – výsledky za SR podľa jednotlivých okrskov (vrátane počtu hlasovacích preukazov) v jednej tabuľke v Exceli. Jeden riadok = výsledky z jedného volebného okrsku. (Kandidáti na prezidenta alebo politické strany v jednom riadku vedľa seba – nie pod sebou.)
  • Prieskumy verejnej mienky, sumarizáciu a spracovanie výsledkov volieb a hlasovaní vo všetkých voľbách, ľudových hlasovaniach a referendách musí robiť Ústredná volebná komisia a Štatistický úrad Slovenskej republiky bez účasti externých firiem a pracovníkov, so svojím vlastným slovenským počítačovým programom (pozri otázku 4.1), bez nebezpečného antivírusového programu a so svojím vlastným počítačovým vybavením. (Zákaz používania volebného systému Dominion. Bez účasti Esetu.)
  • Zorganizovať paralelné spočítanie hlasov.
  • Za účasť na volebnom podvode zaviesť veľmi vysoké tresty.

2.61  Možnosť vykonania hlasovania alebo volieb elektronickým spôsobom bez podvodov

Možnosť vykonať hlasovanie alebo voliť elektronicky ponúkneme voličom v druhom kole sfunkčňovania inštitútu referenda (v našom druhom referende). Voliči sa v referende rozhodnú ÁNO alebo NIE a my budeme ich vôľu akceptovať.

Podmienky nutné pre elektronické hlasovanie a volenie:

  • Aj po zavedení elektronického hlasovania a volieb musí štát trvalo zabezpečovať vhodné podmienky na jednoduché a rýchle ručné paralelné spočítanie hlasov.
  • Minimálne 24 hodín pred začiatkom hlasovania/volieb sa musia uzavrieť všetky zoznamy voličov v jednotlivých volebných okrskoch a do začiatku volieb alebo hlasovaní zverejniť celkový počet oprávnených voličov SR podľa jednotlivých volebných okrskov i spolu za celú SR.
  • Voliči budú do jednotlivých volebných okrskov zaradení podľa súčasného (prípadne posledného) svojho miesta trvalého pobytu na Slovensku = žiadne samostatné volebné okrsky pre občanov Slovenska žijúcich v zahraničí.
  • Prieskumy verejnej mienky, sumarizáciu a spracovanie výsledkov volieb a hlasovaní vo všetkých voľbách, ľudových hlasovaniach a referendách musí robiť Štatistický úrad Slovenskej republiky bez účasti externých firiem a pracovníkov, so svojím vlastným slovenským počítačovým programom (softwarom) s otvoreným zdrojovým kódom (Open sourse software) a so svojím vlastným počítačovým vybavením? (Žiadny ESET a DOMINION.) Kvôli kontrole, to isté musí súčasne robiť aj iná firma nezávislá na ŠÚ SR a musí dospieť k tomu istému výsledku. (Softwar s otvoreným zdrojovým kódom môže skontrolovať a podať návrh na jeho vylepšenie ktokoľvek na Zemi. Len nemôže do neho zasahovať.)
  • Prieskumy verejnej mienky cez mobilný telefón iba s telefónnym číslom +421……..
  • Vytvoriť tým IT-špecialistov so zastúpením všetkých významných politických strán i nezávislých odborníkov, ktorí by jediní mohli vylepšovať tento software a mali by prístup k utajovaným skutočnostiam, ktoré prídu od voličov.
  • Server s týmto softvérom musí byť uložený v dátovom centre na Slovensku, vlastnenom Slovenskou republikou, v miestnosti s vysokým stupňom bezpečnosti a obmedzeným prístupom operátorov.
  • Bonusový systém na zbieranie kreditov za každé odvolenie, hlasovanie, účasť na prieskumoch verejnej mienky, …
  • Vysoké tresty za podieľanie sa na volebnom podvode, neoprávnenom zásahu do softwaru, …
  • Podporné video Dušana Laudisa: 4.-24.minúta  https://www.youtube.com/watch?v=jZKFyH3xT6Q&ab_channel=DusanLaudis

 

Priebeh hlasovania:

  • Pomocou mobilného telefónu alebo počítača sa prihlásiť cez webovú stránku Slovensko.sk (Ústredný portál verejnej správy). Kliknúť na okienko s názvom Parlamentné voľby 2023 (napríklad). Uskutočniť autentifikáciu a autorizáciu. Voliť alebo hlasovať.
  • Hlasovať/voliť možno aj cez MT alebo PC rodinného príslušníka alebo na obecnom úrade.
  • Volič môže hlasovať Áno, Nie alebo Zdržal som sa/Nevolím (ale musí sa aspoň zaregistrovať – uvažovať o zavedení povinnej účasti).
  • Volič po odhlasovaní/odvolení elektronicky dostane na svoj mail zakódované potvrdenie o svojom hlasovaní/odvolení, ktoré môže neskôr použiť na kontrolu alebo ako dôkaz, ak by zistil, že jeho hlas bol zmenený, alebo by od neho neoprávnene požadovali zaplatiť poplatok za neúčasť vo voľbách alebo hlasovaniach, alebo by sa dal použiť na kontrolu volieb.

 

Výhody:

  • Prieskumy verejnej mienky na obrovskej vzorke voličov.
  • Prieskumy verejnej mienky a referendá sa môžu konať často, lebo budú lacné, rýchle a presné.
  • Žiadne volebné miestnosti, okrskové volebné komisie, tlačené hárky, …
  • Ani jeden neplatný hlas a ani jeden pridaný hlas na viac.
  • Bezchybné elektronické spočítanie.
  • Výsledky hneď po ukončení volieb alebo hlasovania.
  • Možnosť spätnej kontroly správneho započítania vlastného odovzdaného hlasu pri ručnom hlasovaní/voľbe do volebnej urny nie je možná. Je možná pri elektronickom hlasovaní/voľbe.
  • Elektronické hlasovanie/voľby za použitia rôznych kódov, hesiel, … sa považujú za tajné, hoci špecialisti by teoreticky vedeli zistiť, o koho sa jedná a ako volil. Ale trvalo by to dlho. Ak by to chceli zistiť u všetkých voličov, ten čas by bol pridlhý. Pri takomto spôsobe hlasovania/voľby bude možné spätne vstúpiť do systému a skontrolovať svoj hlas.

Možné riziká a ich reálny vplyv na výsledky volieb alebo hlasovanie:

  • Hrozba útokov na server alebo prenosové internetové siete zo zahraničia alebo aj zo Slovenska. Pozastaviť hlasovanie zo zahraničia. Vo voľbách/hlasovaniach pokračovať ďalší deň/dni.
  • Zahlasovanie za pravidelne nevoliacich voličov. Zaviesť povinnú účasť aj s možnosťou „nevolím/nehlasujem“ a kreditovaním. Uverejniť % takýchto voličov.
  • Nezaručenie anonymnej voľby/hlasovania v domácnostiach. Možnosť vplyvu dominantných členov rodiny na slabších členov rodiny.
  • Aj v „tradičných“ a aj v elektronických voľbách sú možné podvody, proti ktorým treba zavádzať účinné opatrenia. Je rozumnejšie vymýšľať a zavádzať opatrenia proti podvodom pri elektronickom hlasovaní, lebo je oproti ručnému lacnejší, rýchlejší, organizačne jednoduchší, … Voľby a hlasovania „tradičným“ spôsobom sú drahé, čo by bránilo ich častejšiemu využívaniu.
  • S možnosťou „odtajnenia“ (aj keď bude extrémne veľmi malá) sa musíme zmieriť – počítať s tým a prispôsobiť sa tomu. Ten, kto sa bude veľmi báť, pretože je napríklad vo vysokej funkcii, …, nemusí hlasovať/voliť. Určite to nebude významné % voličov. Ja kľudne potvrdím, aby moja voľba bola verejná.

3.2  Čo je to obligatórne referendum?

Obligatórne referendum je referendum, ktoré si vyžaduje Ústava SR – ktoré sa musí konať vo všetkých prípadoch uvedených v článku 93 odsek 1 Ústavy SR. Na vypísanie obligatórneho referenda nie je potrebné zbierať podpisy voličov. Súčasne platná Ústava SR vyžaduje povinné konanie referenda iba v prípade vstupu SR do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.

Navrhujeme do odseku 1 článku 93 Ústavy SR doplniť ďalšie prípady, ktoré sa musia potvrdiť obligatórnym referendom:

  • prijatie alebo zmena ústavy,
  • prijatie alebo zmena ústavného zákona,
  • zmena pravidiel pre referendum,
  • zmena výsledku predchádzajúceho referenda,
  • prevzatie a implementovanie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie (čl.7 ods.2),
  • prijatie alebo zmena bezpečnostnej a obrannej stratégie (2021), štátnej doktríny (????) a štátnej ideológie,
  • prijatie medzinárodnej zmluvy,
  • vypovedanie vojny (čl.102 pís.L),
  • vyslanie našich ozbrojených síl a záloh na zahraničné misie,
  • dodávky zbraní účastníkom vojenského konfliktu,
  • povolenie rozmiestnenia cudzích vojsk alebo cudzích vojenských základní na území SR,
  • nákup, predaj alebo darovanie vojenskej techniky, ktorej obstarávacia cena vrátane cla a DPH prevýši 100 miliónov eur za jedno volebné obdobie NR SR,
  • maximálna výška ročných nákladov na zbrojenie (predtým je nutné zmeniť odsek 3 článku 93 Ústavy SR),
  • privatizácia štátneho majetku,
  • znárodňovanie strategických podnikov,
  • zásadné sociálne, dôchodkové a pracovnoprávne reformy,
  • …………………….

3.4  Čo je to imperatívny mandát?

Imperatívny mandát je závislé splnomocnenie alebo poverenie voleného zástupcu, ktorý je pri svojom výkone viazaný príkazmi alebo želaniami svojich voličov, zakotvenými vo volebnom programe, s ktorým kandidoval a nie príkazmi svojej politickej centrály. Takýto zástupca je svojimi voličmi kontrolovateľný a odvolateľný aj pred skončením svojho funkčného obdobia. Skutočnosť je však taká, že individuálne odvolanie poslanca alebo prezidenta za súčasne platných podmienok je v podstate nevykonateľné.

V súčasnej Ústave SR sa náznaky o imperatívnom mandáte dajú nájsť vo vete „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ a vo vetách „Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.

Odpor politikov proti zavedeniu imperatívneho mandátu bude veľmi silný. Zavedenie imperatívneho mandátu do ústavy by bolo veľmi komplikované – bolo by potrebné meniť veľa článkov ústavy a pravdepodobne by to odporovalo aj materiálnemu jadru ústavy.

Je tu však možnosť, ako účinky imperatívneho mandátu zaviesť iným spôsobom. Treba sfunkčniť zastupiteľskú demokraciu (hlavne body 1 a 2) a našich zástupcov budeme mať pod kontrolou. Takže skutočná zastupiteľská demokracia bude fungovať aj do zavedenia imperatívneho mandátu, len zbytočne pribudne počet referend za odmietnutie zlých rozhodnutí poslancov, vlády alebo prezidenta, ktoré urobia proti svojim volebným programom alebo proti požiadavkám väčšiny občanov, ktoré politické strany vôbec nemali vo svojich programoch.

Prvé dve podmienky fungovania zastupiteľskej demokracie (otázka 3.1) majú podstatne vyššiu kontrolnú účinnosť ako zavedenie imperatívneho mandátu a sú podstatne jednoduchšie vykonateľné ako imperatívny mandát.

Imperatívny mandát by do veľkej miery zabraňoval podplateniu poslanca alebo prezidenta a chránil by ich pred vydieraním alebo zastrašovaním, lebo z akého dôvodu by to niekto robil, keď ani poslanec a ani prezident by mu aj tak nevedeli vyhovieť. Ich zlé konanie by totiž neprešlo v obligatórnom referende alebo odmietnutím zákona voličmi.

Riešenie: Do zavedenia imperatívneho mandátu jeho funkciu nahradí zavedenie prvých troch bodov funkčnej zastupiteľskej demokracie (pozri otázku č.3.1).

3.6  Prečo treba najprv, iba na prechodné obdobie, novelizovať súčasne platnú Ústavu SR, sfunkčniť súčasný model zastupiteľskej demokracie a až potom postupne robiť ďalšie zmeny?

Vypracovanie, schválenie a zavedenie nového modelu riadenia štátu, nového modelu zastupiteľskej demokracie, novej ústavy, radikálna zmena volebného systému, … je zdĺhavý a komplikovaný proces.

Čím väčší balík pripravovaných zmien si naberieme na seba naraz, tým bude proces ich zavedenia do praxe dlhší, komplikovanejší, ľahšie rozložiteľný alebo zablokovaný.

Predkladatelia navrhovaných zmien väčšinou nemajú reálny návod na to, kto, kedy a ako tieto navrhované zmeny zrealizuje, čo proces zmien komplikuje a predlžuje.

Slovensko a väčšina jeho občanov potrebuje zmeny k lepšiemu hneď – už včera bolo neskoro. Poriadok v štáte potrebujeme urobiť čím skôr, aj za cenu, že to hneď nebude dokonalé.

3.7  Kritériá na možnosť voliť, byť volený, vykonávať funkciu.

Volič: Vek nad 25 alebo 33 rokov. Nie je to študent. Absolvoval základnú vojenskú službu (znovu zaviesť). Má slovenské štátne občianstvo a na Slovensku trvalý pobyt. Má (mal už v trvaní minimálne 1 rok) trvalú prácu alebo je to dôchodca.  Narodil sa na Slovensku. Nežije zo sociálnych dávok. Žije v tradičnej usporiadanej rodine (muž + žena + aspoň 2 vlastné biologické deti). Má ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie + vodičský preukaz. Je to muž alebo žena (iné pohlavie nie). Nie je alkoholik. Nepoužíva drogy.

Kandidát na starostu, primátora, poslanca NR SR, ministra, predsedu vlády a prezidenta SR: Podmienky ako pre voliča + tieto: Vo svojom volebnom obvode žije a má trvalý pobyt viac ako 5 rokov. Ak sa odsťahuje, stratí mandát a nastúpi náhradník. Nebol trestaný. Fyzicky a psychicky je zdravý a zdatný. Psychotesty. Je nezávislý na drogách (cigarety, alkohol, mäkké a tvrdé drogy, gemblerstvo, …). Žije v tradičnej usporiadanej rodine (muž + žena + aspoň 2 vlastné biologické deti). Pred kandidatúrou zložil štátne skúšky z riadenia spoločnosti, ktoré sú v súlade so štátnou ideológiou SR schválenou voličmi v referende a zakotvenou v Ústave SR (Otázky sú napísané v Slovenčine a odpovedá sa na nich písomne v Slovenčine). Nemôžu mať bankové účty v zahraničí. Raz ročne musia podávať prehľad svojho majetku + prehľad svojich ročných príjmov a výdavkov.

Starosta, primátor:  +Ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie. Slovom aj písmom ovláda slovenský jazyk. Riadiace schopnosti.

Minister:  +Ukončené vysokoškolské vzdelanie v danom obore + minimálne 20 rokov praxe v danom obore. Riadiace schopnosti.

   Riadiaci pracovníci v štátnej správe, štátnych inštitúciách, štátnych podnikoch, …: Odborníci vybraní cez spravodlivé výberové konania (nie politické nominácie). (Depolitizácia nie je o zrušení politických strán, je o odpolitizovaní štátnych úradov, štátnych podnikov a inštitúcii vo verejnom sektore.)

Prezident, ktorý je zároveň aj vrchný veliteľ ozbrojených síl: +Muž nad 50 rokov.

 Odôvodnenie :

Tak ako nie každý môže riadiť lietadlo alebo jadrovú elektráreň, operovať chrbticu alebo mozog, legálne držať zbraň, opravovať elektrické vedenie s vysokým napätím, … a nepovažuje sa to za diskrimináciu, tak aj nie hocikto by mal mať právo voliť, byť volený, vykonávať funkciu, riadiť štát. Ak aj ste dobrý, vzdelaný, schopný, … človek, ale z nejakého dôvodu (napríklad vek, iba 1 vlastné dieťa, …) by ste neprešli cez sito výberu (ktoré sa nedá urobiť dokonale), tak si uvedomte, že s každým takým človekom, ako ste vy, cez to sito neprejde ďalších 100 takých, ktorí cez to sito určite nemajú prejsť. Pritom bude dosť takých, ktorí prejdú.

Volebné právo by mal mať len Homo sapiens (človek rozumný) s „ľudským“ typom psychiky, lenže jeho výskyt na Slovensku je bohužiaľ malý a stále sa znižuje. (Osprostenie až debilizácia, vystrašenie, apatia, … národa vplyvom zapredaných masmédií už dosiahla vysoký stupeň.)

Za našich prapredkov (starých Slovanov pred Cyrilom a Metodom) mohol voliť a byť volený len muž nad 50 rokov, ktorý už má svoje vlastné pokrvné vnúčatá. Je hlavou veľkej rodiny (prastarí rodičia, starí rodičia, rodičia, manželka, deti, vnúčatá, pravnúčatá), o ktorú sa stará (ktorú riadi). Žije usporiadaným rodinným životom v tradičnej rodine, nie je rozvedený, nie je trestaný, … Narodil sa na zemi (v krajine), kde teraz žije (nie je cudzinec). Zodpovedá sa svojim voličom a je nimi odvolateľný. Nad „zvolenými“ bola ešte „rada starších“, ktorej členovia museli mať nad 100 rokov (žili dlhšie ako mi teraz). Muž a žena boli na rovnakej hodnotovej úrovni, no každý z nich mal iné povinnosti a iné poslanie. Žena bola pripútaná pri deťoch, vnúčatách, domácnosti, … a muž mohol skôr odísť na niekoľko dní na „zasadania, …“. Nebola to diskriminácia žien, lebo ženy svoje požiadavky a predstavy vedeli presadiť cez svojich mužov.

Prílohy na konci textu:

• Graf „Referendá vo Švajčiarsku“

• Tabuľka „Počet podpisov potrebný na vypísanie referenda“